Veľká noc a Vianoce sú v kresťanskom svete dva najdôležitejšie sviatky. Ich tradície sa však snažíme dodržiavať bez rozdielu viery. Niekto viac, niekto menej. Aj keď mnohí z nás sa začali pripravovať na veľkonočné sviatky len tento týždeň, v skutočnosti sa začali oveľa skôr.
Príprava na VEĽKONOČNÉ SVIATKY sa začína Popolcovou stredou. Tento rok to bol 14. Február 2024. Veru, to už bolo dávno. Zajtra 24.3.2024 nás však čaká Kvetná nedeľa. Väčšina z nás pozná niektoré názvy dní z Veľkonočnej oktávy, ale už sme pozabúdali prečo týmto dňom takto hovoríme a aký mali význam pre našich predkov. A keďže sú spojené aj s tradíciami v pečení a starostlivosti o domácnosť, pripomenieme si, čo v tieto dni robili naši predkovia.
Kvetná nedeľa
Je to posledná nedeľu pred veľkonočnými sviatkami a zároveň posledný deň, kedy sa drží pôst. Tento deň pripomína príchod Ježiša Krista do Jeruzalema niekoľko dní pred svojím umučením.
V kostole sa v tento deň posväcujú bahniatka – vŕbové vetvičky, ktoré si naši predkovia po príchode z kostola domov zakladali za obrazy, rámy, zrkadlá, ale aj nad dvere či do krovu strechy. Mali dom a jeho obyvateľov ochrániť počas roka pred búrkami, bleskami a krúpami.
A prečo sa tejto nedeli hovorí kvetná? Domácnosti by sme si mali vyzdobiť vetvičkami a farebnými jarnými kvetmi. A keď budete s deťmi zdobiť byt, či dom, využite príležitosť a zabavte sa s nimi. Vraj neviete ako? Zopár dobrý nápadov nájdete TU.
Bahniatka sú prvou jarnou zeleňou. Dávame si ich do vázy a vešiame na ne veľkonočné vajíčka. Ratolesti bahniatok sa považujú za ochranný štít pred zlom, chorobami a inými neduhmi, ktoré kvária ľudstvo ako také. Kedysi dávali bahniatka naši starí rodičia aj do poľa či do maštale.
Traduje sa, že ak sa ich kvet udrží po celý rok, tak aj náš život bude stabilný ako v rodine, tak spoločnosti.
Modrý pondelok
Prívlastok „modrý“ je odvodený od tmavobelasého rúcha, ktorým sa v minulosti prikrývali oltáre, a tiež súkna, ktorými sa zdobili kostoly.
Podľa tradície bol pondelok pre kresťanov vždy voľným dňom.
Žltý utorok
Prichádza jar, vychutnávame si slnečné lúče, kvitne zlatý dážď – presne toto všetko vyjadruje Žltý utorok . Naši predkovia túžili po krásnom slnečnom počasí. V tento deň sa tiež na oltáre v kostoloch kládlo žlté súkno.
Zaujímavosťou však je, že Žltý utorok sa zvykol označovať aj ako Sivý utorok. Tento deň bol totiž vždy pomerne nenápadný a v súvislosti s veľkonočnými sviatkami dosť bezvýznamný deň – ako taká sivá myška.
Škaredá streda
Počas tohto dňa naši predkovia vymetali komíny, čím vyháňali zlých duchov z príbytkov. Preto jej aj zvykli hovoriť „sazometná, čierna, sazivá“.
Gazdinky v tento deň zvykli piecť judášky, pletence, čiže sladké pečivo z kysnutého cesta symbolizujúce povraz, lano, na ktorom sa Judáš obesil.
V kresťanstve je tento deň zároveň dňom, keď Judáš zradil Ježiša – preto tie judášky.
Zelený štvrtok
Je to deň plný rôznych zvykov a tradícií.
Na Zelený štvrtok ľudia umývali v potokoch, aby boli silní a zdraví. Alebo vstávali zavčasu a umývali sa rosou, aby sa ochránili pred chorobami. Kto ešte pred východom slnka zjedol pečivo natreté medom, bol v danom roku uchránený pred žihadlami ôs a uštipnutím hadov.
Gazdinky vstávali v tento deň už pred svitaním a obchádzali domy, stajne a sýpky, zvonili veľkými zväzkami kľúčov, čo mali odplašiť myši z pelechov. Zametali domy a odpadky odniesli na križovatku, aby v dome nemali blchy.
Na Zelený štvrtok sa malo sadiť a siať, ale len do zotmenia, pretože v noci na Veľký piatok sa na krížnych cestách schádzali bosorky a čarovali. V tento deň sa mali jedávať zelené potraviny a jedlá, ako špenát, kel, žihľava, čakanka alebo kapusta.
V tento deň by ste si nič nemali požičiavať, ani sa hádať. Ak túto tradíciu dodržíte, vyhnete sa údajne sporom a budete mať peňaženku plnú peňazí.
Veľký piatok
V minulosti jedli ľudia len ľahké, zvyčajne mliečne jedlá. Najčastejšie v rúre pečené zemiaky v šupke bez masti, polievky bez tuku, mlieko, čaj, chlieb. V kostole nehoreli sviečky a dodnes sa obrady vykonávajú potme. Ako symbol hojnej úrody sa na stromy do záhrad vešali maľované vajíčka.
Názov tohto dňa je odvodený od veľkého tajomstva. Verilo sa v magickú silu zeme, ktorá sa na Veľký piatok otvárala a na krátku dobu sprístupnila svoje poklady.
Biela sobota
Na Bielu sobotu ľudia navštevovali hroby svojich blízkych.
V domácnostiach sa pralo, upratovalo a bielili sa izby. Ľudia verili, že vyčistením domovov z nich vyženú choroby a všetko zlé.
Piekli sa veľkonočné baránky, pripravovali sa sviatočné pokrmy a z vŕbových prútov sa plietli korbáče. Tie sú spletené z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch prútov a sú zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhé a ozdobené pletenou rukoväťou a farebnými stužkami.
Dievčatá pre šibačov chystali vajíčka, ktoré najčastejšie farbili v odvare z cibuľových šupiek, sennej mrvy a neskôr z farebného krepového papiera. Aby sa leskli, pred ukončením pridali do odvaru trochu bravčovej masti alebo ich potreli kožou zo slaniny.
Na Bielu sobotu sa končí pôst.
Veľkonočná nedeľa
Tento deň slúžil na posvätenie veľkonočných pokrmov ako mazanec, veľkonočný baránok, jahňacie mäso, vajíčka, chlieb, či víno. Každá návšteva dostala v tento deň kúsok posväteného jedla. Požehnané jedlo sa totiž muselo skonzumovať, aby z neho nič nevyšlo nazmar. Jedli sa aj omrvinky, lebo keby sa tak nestalo, bola by aj úroda ohrozená.
V tento deň sa doslova hodovalo, skoro ako na Štedrú večeru. Začínalo sa vajíčkom, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Hlavný chod bol z hydinového mäsa. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok.
Veľkonočný pondelok
S ním je spojená veľkonočná šibačka dievčat (aj oblievanie) a veľkonočné hodovanie. Chlapci chodia od domu k domu s korbáčmi upletenými najčastejšie z vŕbového prútia, ktoré sú ozdobené stuhami. Šibú dievčatá, aby boli zdravé a silné po celý rok, a vinšujú.
Za to dostanú maľované vajíčka, kraslice (vajíčko je predsa symbol života), v posledných rokoch deti aj sladkosti a peniaze, dospelí zasa pohárik na zahriatie.
Veľkonočný pondelok sa zvykol označovať aj ako červený pondelok, pretože červená farba na krasliciach symbolizuje v tento deň farbu Kristovej krvi.
