Prútený košík v ruke, klobúk posadený do čela, nepremokavý plášť, vysoké topánky a bakula v ruke. Takto vychystaní chodili skoro ráno na zber húb už naši dedkovia a otcovia. Ako dieťa som milovala túlať sa po lese a hľadať nezbedné klobúčiky vyčnievajúce z lístia. Keď však za mnou išla mama, tak našla viac húb ako ja. Pamätám si ako som mala vlastný malý košík, do ktorého som ukladala svoj úlovok. Vždy bol plný húb, ale nie všetky boli jedlé. ㋡ Vôňa lesa zmiešaná s vôňou húb mi vždy signalizovala, že je tu jeseň. Mnohí, ako aj ja vtedy, si neuvedomujeme, že sezóna húb začína na jar. Najväčší výskyt húb je však na našom území na jeseň, preto si ich zber spájame s týmto ročným obdobím. Ak hľadáte tipy kam sa vybrať na huby pozri sa TU.
Kedy zbierať huby.
Napriek všeobecnej zvyklosti, nie je nutné ísť na huby za svitania. ㋡ Nie je to žiadne pravidlo. Je to najskôr zvyk a akési povedomie, že ráno je väčší výber húb, lebo ich v ten deň ešte nikto nevyzbieral. Však huby rastú celý deň, tak určite nejaké nájdete aj okolo obeda.
Ako správne zbierať huby.
Mykológovia sa zhodujú v tom, že huby nie je správne odrezávať, ale vytáčať, či jemne vytiahnuť z podhubia. Práve aj pri samotnom hlúbiku sú určovacie znamenia, či je huba jedovatá a ak ho odrežete, môžete to oľutovať. Okrem toho, ak hubu odrežeme, tak jej zvyšná časť môže začať hniť a zničí tým celé podhubie. Preto huby radšej vyťahujte z podhubia, potom dané miesto prikryte hlinou a lístím, aby sa podhubie nevysušilo.
So spracovaním huby začíname už v teréne.
Keď sme hubu vytiahli z podhubia, pozorne si ju prezrieme a hrubé nečistoty očistíme nožíkom. Odrežeme červivé a nahnité časti húb. Ak je huba prederavená krížom-krážom červíkmi, necháme ju v lese, kde sme ju našli. Zvieratá si na nej ešte pochutia. Očistenú hubu uložíme do prúteného košíka.
Prečo zbierať huby do košíka?
Huby zbierame do prúteného košíka alebo do plátenej tašky, v nich huby môžu dýchať. Obsahujú veľké množstvo vody v uzavretom priestore by sa sparili. Preto nikdy nezbierajte huby do igelitového vrecka, prípadne neuzatvárajte do plastovej nádoby.
Čo s hubou, ktorú nepoznáme?
Spravidla zbierame len tie huby, ktoré poznáme. Zväčša sú to suchohríby, msaláky, modráky, kozáky, dubáka, kuriatky, bedle, vatovce. Ale ani tie všetci nepoznáme. Preto ak nie sme si istí, čo sme našli, radšej hubu necháme pre ďalšieho hubára. Môžeme ju vziať aj domov a poradiť sa s niekým, kto má väčšie skúsenosti ako my. Ďalšia možnosť je mať so sebou atlas húb a svoj objav si overiť, či je huba jedlá. Ale buďme úprimný, videli ste už hubára s atlasom húb priamo v lese? ㋡ Stále však platí pravidlo: Ak hubu neviem identifikovať na 100% nejem ju! Vyhneme sa tak riziku otravy.
Druhá kontrola a čistenie.
Keď prídeme domov nastáva čas druhej kontroly. Huby vyberieme a položíme na papier. Prekontrolujeme, či sa nám do úlovku nezatúľala nejaká neznáma huba, vyhodíme huby, ktoré nie sú zdravé. Huby potom očistíme nožíkom a servítkou. Ak ich tepelne nespracovávame, neumývame ich vo vode, nasiakli by vodou.
Sušenie húb.
Najčastejším spôsobom uchovania húb je sušenie. Nesušíme ich v rúre, tá sa dá nastaviť najmenej na 50 °C a to by sa nám nakrájané huby spálil a zhorkli by. Teplota sušenia nesmie presiahnuť 40 °C, preto v sušičke ovocia ich sušiť môžete. Na rozdiel od byliniek je možné sušiť huby aj na slnku. Huby očistíme a nakrájame na plátky. Tu sa zvyklosti jemne rozchádzajú. Ako sa vraví koľko ľudí toľko chutí. Niekto ich krája na cca 2-3 mm pásiky, niekto na 5mm aj viac. Treba mať na mysli, že sušenie húb by nemalo zabrať viac ako 24 hodín. Ak ich ešte necháte pol dňa navyše presušiť “preistotu” nič sa nestane. Ale ak sú aj dva dni po sušení huby stále mokré, riskujete, že začínajú hniť a pokazia vám aj zvyšné nasušené huby, ak by ste ich uskladnili spoločne.
Huby sušíme na site, záclone, jemnej tkanine, alebo na pečiacom papieri. Na papier sa však zvyknú prilepiť. Preto je lepšie riešenie ak ich navlečiete na niť, alebo napichneme na ihlicu na grilovanie a usušíte ako “retiazku”. Ak máte veľa hrubých hlúbikov z húb, môžete ich vysušiť samostatne a pomlieť na jemný prášok. Tu treba myslieť na to, že ich skladovanie by malo byť oddelené od nakrájaných húb. Prášok má tendenciu rýchlejšie zvlhnúť ako väčšie kúsky húb.
Skladovanie sušených húb.
Huby nikdy neskladujte v igelitových vreckách. Najvhodnejšie je uložiť ich do skleneného pohára s vrchnákom. Nikdy nedajte do pohára nedosušené huby! Správne skladované sušené huby vám vydržia dlhé roky. Ak ich nespotrebujete skôr, tak aj 10 rokov.
Ktoré huby sú vhodné na sušenie?
V žiadnom prípade nesušte kuriatka. Po usušení zostanú tvrdé a už sa vám ich nepodarí “oživiť” ani namočením v teplej vode. Huby ktoré sú tuhé ako kuriatka, je lepšie tepelne spracovať a zamraziť ich. Na sušenie sú vhodné dubáky, suchohríby, kozáky, masliaky aj modráky.
Ak sa vám nechce sušiť hríbiky, máte chuť na nejaký nezvyčajný recept, inšpirujte sa našimi receptami tu.
