Kde sa vzala, tu sa vzala: KÁVA

Káva má veľmi silný vplyv na náš životný štýl. V európskych mestách už roky vznikajú kaviarne, kde sa stretávajú myslitelia, umelci, diskutujú o literatúre, o politike i o obchode. Dnes považujeme kaviarne za samozrejmosť, ale nie vždy to tak bolo.

Viete odkiaľ pochádza káva?

Kávovník je malý celoročne zelený strom. Jeho pestovanie je rozšírené vo vlhkých trópoch.

Coffea arabica má nádherne voňavé kvety ako jazmín.

Najdôležitejšia je však produkcia Coffea arabica. Jej strom prvý raz zarodí po troch či štyroch rokoch. Úroda sa zbiera dva až tri razy ročne. Strom je veľmi zvláštny, nájdete na ňom súčasne biele kvety voňajúce ako jazmín, zrelé plody zvané „čerešne“, ale aj nezrelé zelené plody. Zberači sa tak vracajú k jednému stromu aj trikrát a hlavne musia vedieť, kedy je správny čas na zber plodov. V opačnom prípade rýchlo podliehajú skaze a sú nepoužiteľné.

Najlepšie druhy kávy sa po zbere premývajú vodou, čím sa zbavujú väčšej časti dužiny. Zvyšná časť dužiny sa rozloží a odplaví vodou a následne sa zrná usušia. Existuje aj lacnejší a jednoduchší spôsob zbavovania dužiny; tieto „čerešne“ sa rozprestrú na slnku a tri týždne sa nechajú sušiť, alebo sa sušia umelým spôsobom. Zosušená šupka sa následne odstráni. Po tomto procese, či už lacnejšom, alebo dôkladnejšom, zelené zrná sa triedia a pripravujú sa na expedíciu.

Kto ako prvý začal piť kávu a ako vznikli prvé kaviarne.

Slovo káva je odvodené z arabského slova „qahwah“, ktoré pôvodne znamenalo víno. Kávové zrná sa pôvodne žuvali, až neskôr sa zistilo, že sa dajú pomlieť, či podrviť a prevariť vodou. Dnes sa dá ťažko zistiť, kto prvý pil kávu. Prvé uchované záznamy uvádzajú, že to boli Sufisti. Sufisti boli moslimskí mystici, ktorí zistili, že káva zaháňa spánok a pomáha im v ich duchovných cvičeniach. Vďaka nim sa pitie kávy rozšírilo do mestských centier. Kým Sufisti používali pitie kávy pri svojich duchovných obradoch, menej pobožní v nej našli spôsob ako sa združovať a viesť konverzácie – takto vznikli kaviarne.

V Európe sa káva udomácnila až v 17. storočí.

Pravdepodobne Benátčania boli prví z Európanov, ktorí sa zoznámili s kávou v 17. storočí. Predávali ju v lekárňach ako liek, ale pre jej vysokú cenu nebol o ňu veľký záujem. Až neskôr otvorili prvý obchod s kávou a rozšírili návod, ako kávou pripravovať. Pridávali cukor aj koreniny, ale nie mlieko. Veľmi rýchlo si ľudia našli záľubu v pití kávy. Tak ako na Strednom východe aj v Európe sa našli ľudia, ktorí z nej boli nadšení viac či menej. Napríklad v Londýne v roku 1674 bola zverejnená „Ženská petícia proti káve“, kde ženy obviňovali kávu za ničenie mužnosti ich manželov, hoci tí zas vyhlasovali pravý opak. Vo Francúzsku Ľudovít XIV. udelil výsadné právo predávať kávu za vysokú cenu jedinému obchodníkovi, ale nebolo to šťastné rozhodnutie.  Úroveň ceny kávy dosiahla také maximum, že ju ľudia prestali kupovať až sa obchodník ocitol na pokraji bankrotu.

Prvá skutočná kaviareň bola otvorená v Paríži.

Postupne vznikali takéto kaviarne vo Viedni, v Budapešti, či v Londýne. Kaviarne mali vplyv na politickú aj obchodnú sféru života. Zakladali sa v nich noviny, spisovatelia tam prijímali svojich obdivovateľov. Banky, burzy, aj firma Loyd – toto všetko vzniklo v kaviarňach.

Ako holanďania získali moc nad kávou a ako sa dostala na Karibské ostrovy a a do tropickej Afriky.

Arabi si dlho strážili kávu ako zlatý poklad. V roku 1690 sa podarilo Holanďanom získať odrody kávy a vysadili ich na Jáve. Kávovníky sa v novom prostredí rýchlo uchytili a v holandských východných kolóniách vznikli kávové plantáže. A tak sa k exotickému kakau a koreninám pridala aj káva, ktorá prechádzala cez holandský Amsterdam.

Káva sa veľmi rýchlo rozšírila na Karibské ostrovy a Strednú Ameriku. V polovici 18. storočia portugalskí osadníci založili rozsiahle plantáže za Rio de Janeiro, a tak zrodilo sa nové kávové impérium. Pôda síce bola úrodná, ale rýchlo sa vyčerpala, a tak sa impérium presunulo do São Paulo, kde sa kávovníkom lepšie darilo. 

Vôňa kávy nás sprevádza každý deň. Nezáleží na tom, či ju pijeme alebo nie, ale hneď ju zacítime pri vstupe do malej kaviarničky na rohu, či si pochutíme na obľúbenom talianskom dezerte tiramisu. Ako dieťa som túto vôňu milovala. Keď si po obede moja babinka uvarila silnú kávu, už som pri nej stála s prosebným pohľadom, aby som si mohla z nej aspoň usŕknuť. Vôbec mi vtedy káva nechutila, ale tá vôňa je nezabudnuteľná.  Ponúkam vám recepty na rôzne kávy, ktorých tajomstvo ste možno ešte neobjavili.

^{Tieto informácie sme pre Vás spracovali z knihy Káva od Jill Normanovej vydanej vydavateľstvom Champagne Avantgarde.}