Kto by dnes nepoznal čokoládu? Horkú, mliečnu, bielu, dokonca aj ruby? Ale viete odkiaľ pochádza? Jej pôvod sa traduje z jazyka Nahuatlov, pôvodných obyvateľov stredného Mexika, je to spojenie dvoch slov: voda a plod.
…VEDELI STE, ŽE?
V mnohých krajinách je považovaná za zeleninu a niekde dokonca za ovocie?
Čokoládové bôby nájdete na „strome“ zvanom kakaovník?
V 7. storočí dokonca kakaové bôby Mayovia používali ako platidlo v obchodovaní medzi jednotlivými kmeňmi?
Ako sa ku nám dostala čokoláda?
V roku 1502 Kolumbus priviezol prvé plody kakaovníka do Španielska. Lenže vtedy nikto nevedel, čo s nimi robiť. Až o dvadsať rokov neskôr posledný vládca Aztékov – Montezuma ponúkol moreplavcovi Hernánovi Cortesovi nápoj zvaný xocotlatl, ktorý ho doplavil do Španielska.
Ako a z čoho vznikol „čoko nápoj“ xocotlatl?
Tento nápoj bol studený a dosť horký. Aztékovia ho vyrábali z roztlčených pražených bôbov, zaliatych vodou a zahustených pšeničnou múkou. Aby zjemnili jeho horkastú chuť, pridávali vanilku, med i rôzne koreniny. Cortesa zaujala jeho schopnosť dodávať energiu a odstraňovať únavu. Od Aztékov sa naučil ako sa pestujú kakaovníky, ako sa spracovávajú plody a ako sa z nich pripravuje nápoj. Mladý španielsky kráľ Karol V. bol nápojom nadšený, a tak sa v Španielsku rýchlo udomácnil. Nápoj sa pil studený a pridávali sa doň cukor, med, či vanilka. Bol veľmi hustý a miešal sa dopenista špeciálnou aztéckou habarkou. Receptúry neboli prístupné obyčajnému ľudu, keďže v nich boli použité prísady z dovozu. Nápoj bol určený pre vyvolených vzhľadom na jeho cenu.
Kto a kedy objavil čaro teplej čokolády?
Písalo sa 16. storočie, keď dochádzalo na peloponézskom poloostrove k ladeniu čo najvhodnejšieho pomeru hustoty a teploty čokolády. Pri jej príprave v kláštoroch postupne zistili, že správna konzistencia v redšej podobe a teplota jej dodáva jemnejšiu chuť. Podávala sa v podobnej kanvici ako vtedy luxusná káva. Jediný rozdiel bol, že cez otvor vrchnáku trčala aztécka habarka. Španielsko sa stalo čokoládovým impériom a celé storočie mali monopol na čokoládu. Európu zasiahla čokoládová horúčka a šírili sa fámy ako čokoláda vylieči všetky neduhy a zaručí nevyčerpateľnú energiu a vitalitu.
Komu pripisujú historické prvenstvo? Prečo je kakao HOLANDSKÉ a nie je ŠPANIELSKE?
História ohľadom čokolády je dosť zamotaná. Od začiatku 17. storočia sa Holandsko začína dobýjať na španielske obchodné cesty, čo sa im aj podarí a Amsterdam sa stáva najdôležitejším prístavom pre obchod s kakaom za hranicami Španielska. Svoje prvenstvo si udržali až dodnes a práve preto sa Holandsko pýši titulom najväčší vývozca kakaa, kakaového masla a čokolády. Z Amsterdamu sa kakao rozšírilo do Nemecka, Škandinávie aj do Talianska. Taliani tento nápoj vylepšili a ich odborníci boli vyhľadávaní po celej Európe. V Rakúsku sa zas horúca čokoláda stala nápojom širokých vrstiev, lebo rakúska vláda neuvalila na kakao veľké dane. Je to opak toho, čo sa udialo v ostatných krajinách, kde sa obchod s kakaom stal významným zdrojom príjmov do štátnej pokladnice.
Skutočnú revolúciu vo využívaní kakaa spôsobil Coenraad van Houten, holandský chemik, ktorý vynašiel lis na odstránenie veľkej časti tuku z kakaových bôbov a vyvinul spôsob alkalizácie, dodnes známy ako dutching. Tento neutralizoval kyseliny, vďaka čomu bolo kakao rozpustnejšie. Meno Van Houten vo svete čokolády je známe dodnes, i keď prešlo mnohými transformáciami. Značka Callebaut, ktorá sa pýši označením najkvalitnejšej belgickej čokolády má ukryté meno Van Houten vo svojich receptúrach dodnes.
Čo majú spoločné páni Coenraad van Houten, Henry Nestlé, Rodolphe Lindt, Francz Stollwerck?
Švajčiarsko sa zaslúžilo o najväčšie zdokonalenie čokolády aj napriek tomu, že k nim prišla neskôr ako do iných krajín. Prvá švajčiarska továreň na čokoládu pod známou značku Nestlé bola založená v roku 1819. Henry Nestlé vyrábal kondenzované mlieko, ktoré pridával do detskej výživy. Avšak v roku 1875 po pridaní do čokolády tak vznikla prvá mliečna čokoláda. Približne v rovnakom čase vynašiel inú technológiu Rodolphe Lindt, ktorú voláme konšovanie a dosiahol ešte jemnejšiu a lahodnejšiu čokoládu.
Na našom území sa rozšírila výroba čokolády za Rakúska-Uhorska a to v roku 1896, keď sa v Bratislave otvorila filiálka firmy Franza Stollwercka z Kolína nad Rýnom. Táto továreň bola najväčšia svojho druhu v Rakúsko-Uhorsku a niesla titul Císarskokráľovská rakúsko-uhorská dvorná továreň na čokoládu bratov Stollwerckových. Žiaľ, počas druhej svetovej vojny v roku 1945, bola továreň zbombardovaná a v roku 1958 na jej mieste bolo postavené dnes známe Figaro. Tak ako sa to dialo s inými čokoládami, aj naša čokoláda prešla viacerými transformáciami a dnes Figaro funguje pod hlavičkou Mondelèz Slovakia.
Slovensko sa dnes pýši aj skvelou čokoládou Lyra, ktorá získala prestížne ocenenie Great Taste Awards, čím sa zaradila medzi najlepšie čokolády na svete a to jej história sa začala písať len v roku 2009. Spojenie slovenskej neoblomnosti a kolumbijskej kvality kakaových bôbov podnietilo vzniku originálnych receptúr čokolády. Je vyrábaná ručne z kakaa Fino de Aroma, ktoré si sami spracovávajú od oberania kakaovníkov až po praženie a výrobu kakaovej hmoty.
Dostali ste práve chuť na skvelú čokoládu. Inšpirujte sa receptom na jedinečnú horúcu čokoládu s pomarančom, ktorú si hravo pripravíte aj sami doma.
