Tradície jednotlivých kultúr a sa miesia a miestami sú si podobné, či preberajú znaky tej druhej kultúry. Vedeli ste, že aj naši predkovia kedysi v tomto období vyrezávali zemiaky, repu, či tekvice? Dokonca sa chodilo koledovať presne tak ako sa to robí na Halloween, len sa tieto tradície nezachovali.
Slovenský svetlonos
Svetlonos bol pre našich predkov nadľudská bytosť. Niekedy mal podobu malého chlapca so svietiacimi žeravými očami a zvádzal ľudí zo správnej cesty do močiarov, vodil ich po poliach či po cintorínoch. Podľa legendy sa na Svetlonosa premení každý, kto ukradol omšové víno, kostolnú sviečku či peniaze zo zvončeka.
Vyrezávanie tekvíc má tradíciu aj u nás
S vyrezávaním tekvíc, repy, zemiakov začínali naši predkovia už okolo 20. – 25. októbra. Takto vydržali strašidlá až do Sviatku všetkých svätých. Vyrezávané svietiace tekvice by sme našli pred ich domami už pred 100 až 150 rokmi. Skrášľovali si nimi interiér aj záhrady, hoci motívy vyrezávanej tekvice neboli taký pestré ako dnešné. Podstatou bolo, aby sa svetlo sviečky cez tekvicu mihotalo a odháňalo strigy a démonov.
V noci z 1. na 2. novembra sa nechávala na stole časť večere, hlavne chlieb, maslo a kto mal, nechal aj pálenku ako jedlo pre „dušičky“. Na stole sa nechával aj nôž, aby si duše mohli z pečiva odkrojiť. Hovorilo sa, že ak by mŕtvi na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu. Ďalším zvykom bolo rozdávanie jedla chudobným s prosbou o ich modlitby za pokoj duše.
Kostičky svätých
Na sviatok Všetkých svätých sa pieklo drobné pečivo. Bolo pečené z obyčajného kysnutého cesta ako klasické pečivo, či chlieb. Malo tvar kostí alebo prekrížených kostí. Inšpiráciu na takéto pečivo nájdete aj u nás v receptoch. Nesi však použila vylepšený recept z „falošného kysnutého“ cesta, tak si Kostičky svätých budete môcť pripraviť aj bez kysnutia. Kedysi nemalo žiadnu extra príchuť, ale ak chcete, môžete ich pripraviť na sladko, či ich pre deti prifarbiť na fialovo z prášku ovocia Acai.
Dušičky plnené koláčiky
Na druhý deň, na sviatok Spomienka zosnulých sa pieklo štvorhranné pečivo plnené džemom alebo makom. Miesilo sa obyčajné cesto s mliekom. Tomuto pečivo sa zvyklo hovoriť Dušičky. Práve ony boli rozdávané chudobným pri kostole, či cintoríne. Ale ako to už býva, tie Dušičky, ktoré sa piekli pre pánov boli z bielej múky, ale pre chudákov z obyčajnej, tmavej. Náš recept je vylepšený tvarohom, aby si na ňom pochutili všetky maškrtné jazýčky.
Jedna legenda hovorí, že v predvečer dušičiek vystupujú duše zomretých z očistca. Lampy sa namiesto olejom plnili maslom. Bolo určené pre príchádzajúce duše, aby si ním potreli rany, ktoré v očistci utŕžili. Verilo sa, že s ranným zvonením kostolných zvonov sa duše vracali späť do očistca. Pred vplyvom kresťanstva sa však verilo, že v danú noc mohli duše navštíviť náš svet až na 48 hodín. S dušičkami sa spájajú aj ľudové pranostiky. Jedna z nich hovorí, že ak na Dušičky prší, duše oplakávajú svoje hriechy. Ak ľudia zbadali na Dušičky inovať, veštilo to tuhé mrazy na Vianoce.
Nezáleží na tom, odkiaľ zvyky pochádzajú, podstatné je predávať ich ďalej, aby sa na ne nezabudlo.
